Z počítačov múdrieme alebo hlúpneme?

Autor: Katarína Baková | 29.1.2013 o 11:40 | Karma článku: 4,69 | Prečítané:  975x

Toto je príbeh mojej nekonečnej diskusie: má zmysel kupovať deťom, starým rodičom, synovcom a neteriam (atď.) počítačovú techniku alebo sú to blbosti pre bohatých & znudených? Hneď na začiatok chcem upozorniť: amišovia a militantní neo-ludditi, ani nečítajte ďalej. Napokon, z mojich predchádzajúcich blogov je hádam jasné, že moderné technológie nepokladám za výtvor diabla. Čiže odpoveď je - kupovať? Mno, to nie je také jednoznačné.

Prvá otázka by totiž mala znieť - a na čo to chcete? Ak chcete deti, starých rodičov, netere... zabaviť, potom hracia konzola, wii, elektronická čítačka, notebook, smartphone či tablet (každý podľa svojich možností) je skvelou možnosťou, ako sa zabaviť na dlhý čas (a to nielen preto, že prísť na to, ako sa daný sakrament zapína a používa, niekedy chvíľu trvá). Elektronické hračky sú tak trochu ako hlavolamy - ak vaši blízki radi skúšajú niečo nové, iste sa zabavia.

Ak chcete zvýšiť virtuálny sociálny kontakt, počítačovú gramotnosť - tiež dobrá voľba. Skype, facebook, diskusné fóra milovníkov elektronických kníh, komunity PC hráčov, grafomanskí recenzenti varenia, náruživí pretŕčači fotiek - to všetko sú väčšinou celkom bodrí ľudkovia, ktorí si radi skecnú. (I keď sa všade nájde nejaký ťulpas.) (Tomu patrí face-palm a blokovanie, nie siahodlhé odpovede. Tie fungujú pre chrličov nadávok ako živá voda.)

Pokiaľ ide o technohračku aka prostriedok proti osprostievaniu, našla som si štúdie za aj proti. Napríklad, na Maastrichtskej univerzite skúmali, či počítač funguje ako prevencie proti Alzheimerovej choroby, prípadne či dokonca vedie k zvyšovaniu IQ. Na vybranej vzorke (zdraví ľudia vo veku 64 - 75 rokov) sa ukázalo, že bežným užívaním pecka sa u starkých nič moc nezmenilo.

A tím z americkej Mayo kliniky prišiel k celkom opačným záverom - seniori (70 - 93-roční), ktorí pravidelne používajú počítač A ZÁROVEŇ sa párkrát do týždňa venujú nejakej pohybovej aktivite, mali skoro o 20 % lepší výkon v teste pamäti než ich rovesníci, ktorí sa s počítačom nekamarátili a neradi sa hýbali. Nie som expert na gerontológiu, ale mne z toho vychádza, že hlavne záleží na tom, AKO a NA ČO informačné technológie používame. Ak je notebook len lacný telefón, prípadne skrinka na passians a tetris, škoda peňazí. No ak tablet používame namiesto televízora v posteli, nemusí to byť zlá investícia.

Kognitívne schopnosti znamenajú veci spojené s myslením a vedomosťami: schopnosť porozumieť slovám a číslam; schopnosť nájsť príčinu a vyvodiť z nej možný dôsledok; schopnosť nielen pochopiť, ale aj zapamätať si, prípadne vyriešiť problém. Čiže ak má investícia do techniky priniesť úžitok v podobe zlepšenia kognitívnych schopností, musíme ju daný predmet využívať na riešenie stále nových úloh - updatovať si softvér, zaujímať sa o nové aplikácie a skúšať ich, prosto, hrať sa.

Preto darovať elektro má zmysel tomu, kto sa rád hrá. A nie sme takí takmer všetci?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zelenina z Lidla pohorela v amatérskom teste. Dá sa veriť domácim meračom?

Internetom sa šíri video, v ktorom neznámy muž meria dusičnany v zelenine a ovocí.

SVET

Minúta po minúte: Polícia má meno podozrivého

Útočníkom mal byť len dvadsaťdva ročný Brit s líbyjským pôvodom.

KULTÚRA

Dominik Dán o knižnom trhu: S mafiánskymi praktikami som sa nestretol

Spisovateľ má s podnikateľmi zlú skúsenosť.


Už ste čítali?